Berenice

Zuby. Videl som len zuby.

Egaeus vyrastá v knižnici starého rodu a trpí zvláštnou chorobou: jeho myseľ sa vie na celé hodiny prilepiť na jedinú drobnosť. Na okraj stránky, na tieň na stene, na plamienok sviece. Svet okolo zmizne.

Berenice bývala krásna. Jeho sesternica, ľahká ako vánok, plná života. Potom prišla choroba, ktorá ju menila na cudziu bytosť, a s ňou záchvaty podobné smrti. A predsa sa s ňou Egaeus rozhodne oženiť.

Jedného popoludnia sa Berenice usmeje. A on uvidí jej zuby. Biele, dokonalé, neznesiteľné. Od tej chvíle ich vidí všade a vie, že nebude mať pokoj, kým ich nebude mať.

Berenice patrí k najtemnejším poviedkam, aké Edgar Allan Poe napísal. Už jeho súčasníkom sa zdala priveľa. Príbeh o posadnutosti, ktorá si nevšimne, že prekročila hrob.

Klasika z roku 1835. Krátke čítanie, ktoré sa nedá odvidieť.